VYSOKÉ TATRY: My sme les upozorňuje na ďalšiu ťažbu v TANAPe

My sme les upozorňuje na ďalšiu ťažbu v TANAPe bola v šiestom odseku doplnená o vyjadrenie Slovenskej inšpekcie životného prostredia.
POPRAD 6. marca (SITA) – Medializovaný prípad ťažby suchých smrekov v Kôprovej doline v Tatranskom národnom parku (TANAP) nie je podľa iniciatívy My sme les ojedinelý. Aktuálne sa podľa nej ťaží na viacerých miestach parku, pričom v blízkosti Tatranskej Javoriny ide o rádovo až tisíce metrov kubických dreva. Iniciatíva dnes informovala, že na odvoznom mieste pri osade Podspády zdokumentovala sklad s tisíckami metrov kubických dreva. Ďalšie stovky metrov kubických sa podľa nej nachádzajú na menších skladoch roztrúsených po lese.

Podľa enviroaktivistov ide z veľkej časti o ťažbu, ktorá nijako nepomáha spomaľovať šírenie lykožrúta. „Ten sa už v týchto stromoch dávno nenachádza. Prevažná väčšina dreva pochádza zo štátnych pozemkov, ktoré spravuje správa národného parku, v 3. stupni ochrany, a vo všetkých prípadoch ide o lesné porasty v navrhovanej A zóne národného parku,“ napísala iniciatíva. Veľká časť ťažieb bola podľa nej realizovaná v porastoch, ktoré sú biotopom chráneného hlucháňa hôrneho. Ide o pozemky v tesnom susedstve viacerých rezervácií. „V jednom prípade dokonca drevo pochádza priamo z porastu patriaceho do rezervácie Pavlová, kde platí najprísnejší 5. stupeň ochrany,“ tvrdí My sme les. Na túto konkrétnu ťažbu tak iniciatíva podáva podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia. „Je veľmi pravdepodobné, že Európska komisia po zoznámení sa s týmto prípadom pristúpi k uvaleniu finančných sankcií na Slovensko pre nedostatočnú ochranu hlucháňa,“ napísala občianska iniciatíva.

Ondrej Kameniar z My sme les zároveň označil minulotýždňovú reakciu ministerstva životného prostredia na ťažbu v Kôprovej doline za „nepatrične zľahčujúcu“. Rezort vtedy uviedol, že ťažba na štátnych pozemkoch TANAP-u bola vykonaná v súlade s platnou legislatívou a platným rozhodnutím z decembra 2020, teda ešte z čias bývalého vedenia ministerstva. „Zaujímalo by nás, ako bude vedenie ministerstva komentovať tie obrovské haldy dreva, ktoré sme zaznamenali tentokrát,“ poznamenal Kameniar. Iniciatíva podľa neho veľmi negatívne vníma aj pondelkové vyjadrenia ministra Tomáša Tarabu. „Svedčia o jeho hlbokej neznalosti problematiky, prípadne o cielenej snahe podporovať záujmy drevobiznisu v chránených územiach na úkor ochrany prírody," skonštatoval Kameniar. Šéf envirorezortu na sociálnej sieti okrem iného uviedol, že všetky stromy napadnuté lykožrútmi a spôsobujúce kalamitnú situáciu pôjdu čo najrýchlejšie dole, zámerom je podľa neho ochrániť kvalitu a zdravie slovenských lesov.

Ministerstvo životného prostredia SR v reakcii pre agentúru SITA uviedlo, že sa riadi platnou legislatívou a odmieta ekologický anarchizmus a diktát zo strany niektorých mimovládnych organizácií. Rovnako odmieta očierňovanie poctivej práce Správy Tatranského národného parku. „V tomto prípade ide o spracovanie kalamity náhodnou ťažbou, kde Správa TANAP-u postupuje v zmysle platnej legislatívy a na základe zmlúv, ktoré boli uzatvorené ešte za predchádzajúceho vedenia organizácie i samotného envirorezortu. Ak vzniknú dôvody na náhodnú ťažbu, či už vplyvom vetrovej alebo lykožrútovej kalamity, tak envirorezort bude aj do budúca takéto porasty sanovať,“ informovali z odboru komunikácie ministerstva.

Správa TANAP-u sa podľa Martiny Petránovej z jej komunikačného oddelenia k spracovaniu kalamít náhodnou ťažbou v Tatranskom národnom parku vyjadrila už v súvislosti so spomínaným medializovaným prípadom v Kôprovej doline. „Opäť len zopakujeme, že postupujeme v zmysle platnej legislatívy, vydaných rozhodnutí a na základe zmlúv, ktoré boli uzatvorené ešte za predchádzajúceho vedenia organizácie i samotného envirorezortu,“ reagovala pre SITA.

Slovenskej inšpekcii životného prostredia spomínaný podnet zatiaľ nebol doručený, informoval o tom SITA v stredu popoludní jej hovorca Dávid Vido. „V prípade, ak sa tak stane, naši inšpektori začnú výkon štátneho dozoru, nakoľko dôkladne preverujeme každý podnet," dodal.


Contributions de l'auteur SITA
Ce qui pourrait vous intéresser
  • Rezorty nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov

    Rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov a nehnuteľností, ktoré prešli v rámci zonácie Veľkej Fatry a Slovenského krasu spod štátnych lesov do správy národných parkov, hoci to vyžaduje zákon.
  • Medzi top zákazníkov Lesov SR prenikli nové priekupnícke firmy na úkor niektorých fabrík

    Drevári sa začiatkom roka báli o presuny štátneho dreva do rúk priekupníkov blízkych vláde, no napokon si mnohí objemy udržali. Zmluvy štátnych lesov sa však skrátili. Spracovatelia sa preto obávajú, že neskôr budú musieť o surovinu bojovať znova. Niektoré fabriky boli navyše vytlačené spomedzi top zákazníkov Lesov SR a nahradili ich nové mená, ktoré drevo vyvážajú aj do cudziny. Medzi manažérmi Lesov SR si našla miesto aj bývalá pravá ruka Borisa Kollára.
  • Drevári sa obávajú, že na biznise s drevom zasa začínajú zarábať ľudia blízki Smeru a SNS. Štátne lesy im blokujú dodávky

    Štátne Lesy SR meškajú s podpisom zmlúv na tohtoročné dodávky dreva pre domáci drevospracujúci priemysel. Drevári za tým vidia možné presuny dreva, ktoré doteraz dostávali oni, na priekupníkov s kontaktmi na terajšiu vládnu koalíciu. Takto sa to dialo aj za minulých vlád Smeru a SNS. Lesy SR meškanie odôvodňujú tým, že sa ich noví manažéri vybraní koalíciou musia viac zoznámiť so stavom podniku.
  • Otec zostal len dodávateľom surovín, výrobu prevzal syn

    Pre vybudovanie rodinnej firmy je prvoradé, aby sa rodičom podarilo pritiahnuť deti k podnikaniu. Rovnako dôležité je, aby starší nechali mladým vo firme dostatočne široký priestor. Inak v podniku nedorastú na samostatných lídrov. Štefan Nemčík si to vo svojej východoslovenskej píle Drevop uvedomil hneď po príchode syna Juraja pred dvanástimi rokmi.
  • Zlatý rok drevárov s rekordným ziskom i novými posilami

    Slovenské drevárstvo sa dlho nevedelo pozviechať z krízového prepadu, posledných pár rokov však rastie veľmi dynamicky.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.