ENVIRO: Zámer zmenšiť NP Poloniny by bol podľa ochranárov v rozpore s Plánom obnovy

Zámer zmenšiť Národný park (NP) Poloniny by podľa inciatívy My sme les znamenal konflikt s Plánom obnovy a odolnosti.
BRATISLAVA 7. júna (SITA) – „Namiesto trieštenia NP Poloniny a riskovania sankcií by mal štát hľadať riešenia, ako zvýšiť podporu pre NP a región, tak, ako to urobil pri hornej Nitre,“ uviedol Marek Kuchta z My sme les s tým, že nevôľu s týmto zámerom vyjadril aj Prešovský samosprávny kraj (PSK). Podľa Kuchtu zo sprístupnenej mapy zámeru od Správy NP vyplýva, že z NP Poloniny by po zmenách zostala asi len tretina územia. Výmera parku by klesla z 29 805 na 11 350 hektárov. Zvyšok by sa premenil na Prírodný park Poloniny – Nízke Beskydy, v ktorom platia menej prísne pravidlá pre ťažbu dreva a výstavbu. NP by sa podľa tejto mapy roztrieštil na jedno väčšie a tri menšie územia.

„Prezentovaný návrh vymedzenia národného parku nemôžem označiť ako odborný návrh. Ak odhliadnem od skutočnosti, že neboli predložené odborné argumenty a analýzy, prečo sa hranice vedú práve takto, tak tento návrh sa vymyká zaužívaným zásadám projektovania veľkoplošných chránených území. Jedno vysvetlenie, prečo tento návrh vyzerá práve takto, sa však ponúka - a síce, aby pozemky vyčlenené do prírodného parku zostali v správe Lesov SR a prioritou týchto lesov bola produkcia dreva,” povedal Marián Jasík z občianskeho združenia Prales.

Ďalším motívom rozbitia NP je podľa Kuchtu snaha časti neštátnych vlastníkov (urbárov) vyňať svoje územia z národného parku. Ide o ďalších zhruba 10 000 hektárov. „Odčlenenie od národného parku by však v ich prípade poväčšine neznamenalo zvýšené možnosti ťažby dreva, pretože práve ich územia z veľkej časti spadajú do ochranného pásma vodárenskej nádrže Starina, kde platí prísnejšia ochrana lesov,“ uviedol Kuchta a doplnil, že celý terajší NP je v území NATURA 2000, čo je tiež spojené s obmedzeniami hospodárenia.

Kuchta spresnil, že zrušenie veľkej časti národného parku je v rozpore s viacerými cieľmi a už realizovanými míľnikmi, na ktoré už Slovensko a aj samotný NP Poloniny zobrali peniaze z Plánu obnovy a odolnosti. „Národný park použil 1,3 milióna eur na výkupy pozemkov a ďalšie peniaze na rekonštrukciu terénnej chaty, ďalšie subjekty v regióne tiež čerpali alebo čerpajú prostriedky, pri týchto ide o celkovo alokovaných 8 miliónov eur. Spätné zmeny už realizovaných opatrení z Plánu obnovy už nie je možné robiť,“ povedal Kuchta s tým, že v takom prípade by Slovensku hrozili sankcie alebo vrátenie peňazí aj z iných častí Plánu obnovy a mohlo by ísť o stovky miliónov eur. Podľa Kuchtu je právne možné východisko len jedno, a to zachovanie NP Poloniny. „Ak nemá štát riskovať sankcie či vrátenie dotácií, národný park nemôže byť zrušený alebo jeho veľká časť preklasifikovaná na prírodný park,“ konštatoval Kuchta.

Na zachovaní národného parku má záujem aj PSK, nakoľko do územia už investoval nemalé peniaze. Išlo napríklad o 12 miliónov eur do výstavby cyklotrás, vznik 200 lôžkových kapacít a 30 pracovných miest v ubytovaní. „PSK si mohol vybrať úplne iné územie, ale vybral si práve toto, pretože je tu unikátny národný park. Má obavu, že keď sa zníži stupeň ochrany a zmení sa hospodárenie, tak celá táto aktivita v tomto území sa minie účelu. Ak územie stratí jedinečnosť, tak sem neprídu turisti,“ citoval zo zápisnice zástupca PSK Ján Kocák.

Na záver Kuchta konštatoval, že rozbitie národného parku Poloniny nemôže byť cestou pre toto územie. Naopak, štát by mal hľadať cestu, ako do Polonín investovať. Podľa neho sú cyklocesty a navýšenie chýbajúcich ubytovacích kapacít a s nimi spojených pracovných miest dobrým príkladom. Zlepšenie infraštruktúry a služieb národného parku dnes takisto ponúka obrovské rezervy. Jedno z riešení môže byť podľa neho aj v podpore ekologického poľnohospodárstva v regióne.


Contributions de l'auteur SITA
Ce qui pourrait vous intéresser
  • Tarabov útok na národné parky: Nariadil veľké prepúšťanie a zobral im peniaze zo štátneho rozpočtu

    Riaditelia národných parkov majú prepustiť takmer 80 ľudí. Minister im zároveň drasticky znížil príspevok na tento rok zo štátneho rozpočtu a obmedzil aj peniaze z eurofondov. Podľa bývalého štátneho tajomníka rezortu Michala Kiču ide o neakceptovateľný útok na ochranu prírody na Slovensku.
  • Rezorty nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov

    Rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov a nehnuteľností, ktoré prešli v rámci zonácie Veľkej Fatry a Slovenského krasu spod štátnych lesov do správy národných parkov, hoci to vyžaduje zákon.
  • Medzi top zákazníkov Lesov SR prenikli nové priekupnícke firmy na úkor niektorých fabrík

    Drevári sa začiatkom roka báli o presuny štátneho dreva do rúk priekupníkov blízkych vláde, no napokon si mnohí objemy udržali. Zmluvy štátnych lesov sa však skrátili. Spracovatelia sa preto obávajú, že neskôr budú musieť o surovinu bojovať znova. Niektoré fabriky boli navyše vytlačené spomedzi top zákazníkov Lesov SR a nahradili ich nové mená, ktoré drevo vyvážajú aj do cudziny. Medzi manažérmi Lesov SR si našla miesto aj bývalá pravá ruka Borisa Kollára.
  • Drevári sa obávajú, že na biznise s drevom zasa začínajú zarábať ľudia blízki Smeru a SNS. Štátne lesy im blokujú dodávky

    Štátne Lesy SR meškajú s podpisom zmlúv na tohtoročné dodávky dreva pre domáci drevospracujúci priemysel. Drevári za tým vidia možné presuny dreva, ktoré doteraz dostávali oni, na priekupníkov s kontaktmi na terajšiu vládnu koalíciu. Takto sa to dialo aj za minulých vlád Smeru a SNS. Lesy SR meškanie odôvodňujú tým, že sa ich noví manažéri vybraní koalíciou musia viac zoznámiť so stavom podniku.
  • Otec zostal len dodávateľom surovín, výrobu prevzal syn

    Pre vybudovanie rodinnej firmy je prvoradé, aby sa rodičom podarilo pritiahnuť deti k podnikaniu. Rovnako dôležité je, aby starší nechali mladým vo firme dostatočne široký priestor. Inak v podniku nedorastú na samostatných lídrov. Štefan Nemčík si to vo svojej východoslovenskej píle Drevop uvedomil hneď po príchode syna Juraja pred dvanástimi rokmi.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.